Hornád

Hornád

Hornád ovplyvňuje svojou prítomnosťou mnohé aglomerácie, prevažne mesto Košice, v rámci povodia aj Gelnicu, Spišskú Novú Ves, Prešov, Sabinov, Levoču, Poprad a Bardejov. Aj keď Hornád nepreteká cez všetky tieto mestá, prijíma prítoky, ktoré odtiaľ vedú, aj so všetkým znečistením.

Rast zastavanej plochy a nepriaznivé vodohospodárske zásahy sa v povodí prejavujú klimatickými zmenami, najmä v náraste teploty a zrážok v celej oblasti. Tieto zmeny charakterizuje vysušovanie okolia, stráca sa schopnosť udržať zrážkové vody priamo v krajine, kam padne, ale prudšie steká povrchom priamo, alebo cez prítoky do Hornádu.

Pôda v údoliach Hornádu býva zamrznutá 50 až 80 dní v roku, 48 až 80 dní sa tu drží sneh.

Klimatické charakteristiky Hornádskej kotliny:

- priemerné januárové teploty v údolí: -6,0 až -3,4 stupňa C
- januárové teploty vo svahoch údolia: - 4,0 až - 7,0 stupňa C
- priemerné júlové teploty v údolí: 16 až 19 stupňa C
- priemerné júlové teploty vo svahoch: 9 až 18,5 stupňa C

Voda odoberaná z rieky Hornád sa využíva:

13,5 % odobranej vody na zásobovanie domácností
71,8 % odobranej vody na priemyselné využitie
0,6 % odobranej vody na poľnohospodárske účely
14,1 % odobranej vody na výrobu energie

(Údaje pochádzajú z materiálov občianskeho združenia SOSNA, ktoré sa zaoberá monitoringom čistoty vody v Hornáde a jeho prítokoch.)

Neznáme dejiny Hornádu          Rieka Hornád         Hornád ako urbanistický prvok